Kompozícia #2 - komponovanie a kompozičné princípy

V prvej časti seriálu sme si rozobrali úlohu kompozície vo fotografii. V tejto časti sa bližšie zoznámime s komponovaním.

Cielená práca s objektami, ako sú napríklad postavy, prvky krajiny alebo horizont a hľadanie ich najlepšieho vzájomného usporiadania sa nazýva komponovanie.

Komponovanie vo fotografii má svoje pravidlá, ktoré vychádzajú z práce s kompozíciou v iných umeleckých odvetviach, najmä zo sveta výtvarného umenia, maľby a grafiky. Príklady kvalitnej kompozície vytvárali a vo svojej tvorbe opakovane používali slávni umelci počas niekoľkých stáročí, odkiaľ ich postupne preberali aj ďalší autori. Vďaka opakovanému používaniu a estetickým výsledkom sa niekotré z nich stali štandardom a často sa súhrnne označujú ako kompozičné pravidlá.

Vo fotografii sa často môžete stretnúť s vyhlásením, že tieto pravidlá treba porušovať, aby ste dosiahli zaujímavý záber. Mnoho fotografov sa tak túži odlíšiť a cestu nachádzajú práve v porušovaní pravidiel. To je samozrejme správne a môže to viesť k veľmi dobrým výsledkom. Prax však ukazuje, že tá správna cesta vedie cez pozorné naštudovanie a overenie pravidiel, až k ich prípadnému cielenému porušovaniu. Chaotické porušovanie kompozičných pravidiel bez ich znalosti síce nevylučuje dobrý snímok, je to však skôr dielo náhody. Zároveň platí, že harmonická kombinácia viacerých kompozičných pravidiel sústredených do jednej fotografie atraktivite výsledného záberu skôr prospieva, zatiaľ čo súbežné porušenie viacerých princípov môže fotografiu úplne znehodnotiť.

Samotné označenie pravidlá však nie je úplne presné, jedná sa totiž skôr o princípy. Aj keď to môže vyzerať len ako hra so slovíčkami, rozdiel medzi obomi významami je pomerne veľký: pravidlo znamená nemenný, pevne daný jav, ktorý by nemal byť porušovaný, zatiaľ čo princíp je len základný kameň, na ktorého základe môže byť vybudované niečo nové. Snímky teda môžeme tvoriť buď presne podľa poučiek, pomerne voľne sa nimi inšpirovať alebo tvoriť úplne odvážne a bez obmedzení.

Kompozičné princípy, ktoré poznáme napríklad z výtvarného umenia však nie je možné len tak jednoducho okopírovať a preniesť do fotografie; tu totiž kompozícia funguje trochu inak. Rozdiel medzi tým, ako komponuje napríklad maliar a fotograf je v tom, že maliar postupne do obrazu pridáva jednotlivé prvky, začína teda s čistým bielym plátnom a kompozičné prvky pridáva.

Pri fotografovaní je ale postup zvyčajne úplne opačný: fotograf zachytáva už hotovú scénu, na ktorej sa často nachádza veľké množstvo prvkov. Často je tiež ovplyvnený atmosférou daného miesta, svojimi emóciami alebo práve prebiehajúcim dejom. Pre fotografa je teda dôležité z už vytvorenej scény vybrať a zachytiť len to podstatné, a to pokiaľ možno pútavou formou. Maliar teda obraz tvorí, zatiaľ čo fotograf ho len zaznamenáva.

V praxi sa potom môžeme dostať aj do situácie, kedy vyvážiť všetky prvky v zábere a dosiahnuť tak vizuálnu harmóniu bude komplikované či dokonca nemožné. V takom prípade je dôležité nájsť na danom mieste čo najlepšiu kompozíciu a scénu nafotiť aj s vedomím kompozičnej nedokonalosti. Takéto momenty sú typické napríklad v reportážnej fotografii.

Presne opačná situácia nastáva, ak máme dostatok času, môžeme chodiť po krajine celé týždne a hladať ideálnu kompozíciu, alebo v kľude aranžovať kompozične dokonalé snímky doma alebo v štúdiu. Takéto fotografie sa potom skôr podobajú na obrazy a sú na ne preto kladené aj vyššie kompozičné nároky.

Z vlastných skúseností vieme, že začiatočník máva často problém uvedomiť si rozdiel medzi trojrozmerným priestorom a výslednou dvojrozmernou fotografiou. Na rozdiel od mnohých iných súčastí fotografie, kompozíciu už nie je možné zmeniť v postprodukcii.

Ak sme komponovaniu nevenovali dostatočnú pozornosť ešte pred samotným stlačením spúšte, je veľmi pravdepodobné, že naša fotografia nebude vyzerať tak dobre, ako by mohla. Práve preto vám hneď v ďalšej časti prinášame niekoľko tipov na správne naplánovanie kompozície ešte predtým, než vôbec stlačíte spúšť.